Hi-res audio pre starších a pokročilých

V ponuke hudby vo vysokom rozlíšení na e-shope supraphonline.cz sa v posledných týždňoch objavilo niekoľko zaujímavých titulov s audiofilskými ambíciami. Ak opomenieme tých, ktorých aktuálnosť stojí a padá s adventom a vianočnými sviatkami, na svoje si prídu najmä priaznivci vážnej hudby, jazzu a blues.

Pražský rodák Ivan Moravec, ktorý by sa 9. novembra dožil deväťdesiatich rokov, patrí popri Rudolfovi Firkušnom medzi najvýznamnejších českých klaviristov 20. storočia. Supraphon k tomuto výročiu vydal 27. novembra box 11CD + DVD Portrait, ktorý predstavuje zatiaľ najrozsiahlejšiu kolekciu jeho nahrávok. V hi-res rozlíšení je možné zároveň zaobstarať aspoň reprezentatívny výber Portrait - Selection so stopážou cez päť hodín (snímky vo formáte WAV 192 kHz / 24 bitov vyjdú na 499 Kč). Prepisy troch Mozartových a dvoch Beethovenových klavírnych koncertov aj sólových opusov Frederika Chopina (Ivan Moravec patril k najväčším interpretom tohto poľského "básnika klavíra" vôbec), Clauda Debussyho a Bedřicha Smetanu sú zhotovené z originálnych magnetofónových pásov, komorné duo zastupuje Ravelovo Habanera s violončelistom Sašom Večtomovom. Medzi orchestrami figurujú Slovenská filharmónia, Orchester viedenského Musikverein a Český komorný orchester. Snímky z rokov 1963-1984 pochádzajú hlavne z archívov Supraphonu, ale významné zastúpenie tu majú aj americké vydavateľstvo Connoisseur Society a Vox Records.

Dva roky po premiére rozsiahlej suity Země stoletá, ktorú jazzový big band Concept Art Orchestra uviedol v rámci osláv stého výročia založenia Československa, vyšla 11. decembra na labeli Animal Music jej štúdiová nahrávka na albume 100 Years. Ide o kolektívne dielo skladateľov Pražskej šestky, teda Štěpánky Balcarové, Jana Jiruchy, Ľuboša Soukupa, Martina Brunnera, Tomáše Sýkory a Víta Krišťana - kmeňových autorov ansámblu, z ktorých traja sú tiež jeho členmi. V šiestich častiach kompozície na pomedzí jazzu a vážnej hudby, ktoré reflektujú rôzne obdobia dejín nášho štátu, využívajú všetky možnosti a farby nástrojového obsadenia, ktoré big band ponúka. Aranžmán navyše obohacujú netradičné nástroje ako Martenotove vlny, akordeón, zvonkohra, syntetizátor aj sampler, zapojujúce do hudby fragmenty dobových prejavov štátnikov. Hosťom vo štvrtej vete venovanej rokom 1968-1989, ktoré cituje dve skladby skupiny Plastic People Of The Universe, je saxofonista tejto undergroundovej legendy Vratislav Brabenec. Nahrávka, ktorú 18-členný big band vydal v štúdiách Smečky a Sono Records, vyšla na CD i v rôznych digitálnych formátoch, odporučiť možno obzvlášť WAV 48 kHz / 24 bitov.

Skupina Naima, ktorá vznikla v roku 1985 a meno si odvodila zo slávnej balady saxofonistu Johna Coltranea, patrila v druhej polovici 80. rokov na domácej jazzovej scéne medzi najzaujímavejšie formácie. Nahrávky z eponymného albumu z roku 1988 však na svoje vydanie čakali tri roky a vtedy už z pôvodného obsadenia zostali len saxofonista František Kop a klávesista Zdeněk Zdeněk. Druhý album Naima II. (1990) už v júni 1989 nahrávalo kvarteto so zmenenou rytmikou, v ktorej sa zišli basista Robert Balzar a bubeník Pavel Zobřil. Jeho sedem skladieb v inštrumentáciách s vyšším zastúpením syntetizátorov, ktorých výhradným autorom je Zdeněk Zdeněk, stojí dodnes za vypočutie, ale dlho sme boli odkázaní len na viac-menej praskajúce pantonské elpéčka, pretože "dvojka" Naimy sa dodnes nedočkala nového vydania na žiadnom fyzickom hudobnom nosiči. Túto medzeru Supraphon vyplnil 25. decembra digitálnou reedíciou v troch kvalitatívne odstupňovaných formátoch, medzi ktorými hrá prím WAV 192 kHz / 24 bitov. Nielen 10-minútová kompozícia Noční běsi Jižního města znie vo vysokom rozlíšení naozaj parádne.

V rovnakom termíne Supraphon ponúkol ako WAV 192 kHz / 24 bitov tiež album Blues In Mind, ktorý Janovi Spálenému vyšiel prvýkrát v roku 1985 v spolupráci Supraphonu a podniku zahraničného obchodu Artia ako anglicky spievaná exportná verzia LP platne Asi v tom bude nějakej háček... z toho istého roku. Kým okruh hudobníkov, ktorí Jana Spáleného (okrem spevu tuba, saxofóny, hammondky a piano) v štúdiu posilnili, menovite Petr Kalandra (spev, akustická gitara, fúkacia harmonika), Michal Pavlíček (elektrická gitara), Jiří Veselý (basgitara) a jeho menovec Hrubeš (bicie), zostal rovnaký, obmenou v zostave prešla štvrtina z tucta skladieb. Štyri pôvodné nahradili kalandrovka Jak ,sem vyrost’ s anglickým textom How I Grewe Up aj zápožičky z repertoáru amerického pesničkára Johna B. Sebastiana (How Have You Been, My Darling Children), bluesmana Jesseho Fullera (San Francisco Bay Blues) a bluesrockového tria Cream (White Room), ktoré spájajú nezameniteľný prejav Petra Kalandru, ktoré spieval jednak s voľným muzikantským zoskupením Blues Session, ale aj skôr s Marsyas.

Vinylová hliadka

Spoločne s boxom 11CD The Complete Island Recordings pripomínajú kráľa jamajského reggae Boba Marleyho, ktorý by vlani oslávil polookrúhle sedemdesiat päťky, tiež nové vinylové reedície deviatich štúdiových a dvoch koncertných albumov, ktoré so svojou skupinou The Wailers nahral v rokoch 1973 - 1983 pre britský label Island Records. Medzi najzaujímavejšie patrí šiesta (v prípade Islandu druhá) radovka Burnin', ktorá Marleymu otvorila dvere na najsilnejší hudobný trh v Spojených štátoch, kde získala prvý a zároveň ani nie poslednýkrát zlatú platňu. Singel I Shot The Sheriff tu vystúpal až na vrchol rebríčka Billboard Hit 100 a nie je bez zaujímavosti, že keď si skladbu vypožičal Eric Clapton pre svoju sólovku 461 Ocean Boulevard (1974), jej cover verzia na malej doske skončila za Atlantikom na prvej priečke druhýkrát. Albumu Burnin’ sa (rovnako ako ďalším desiatim) v štúdiách Abbey Road v Londýne dostalo presnejšieho "half speed" masteringu, ktorý obnáša polovičnú rýchlosť pri vyrezávaní drážky do hliníkovej fólie, čo predstavuje prvú fázu pri výrobe lisovacej matrice.

Newyorská metalová skupina Kiss, ktorú si spájame s neodmysliteľným líčením a kostýmami jej členov, oslávila v roku 2014 štyridsiatku na turné a jubilejná koncertná šnúra mala od 5. do 23. novembra koncertné zastávky v sále Hard Rock Hotelu v Las Vegas v Nevade. Záznam vizuálne opulentnej show Kiss Rocks Vegas sa dva roky potom objavil na DVD a BD, ale jej soundtrack na vinyloch vtedy ešte chýbal. Rest vydavateľstvo Eagle Rock Entertainment to napravilo až 11. decembra, kedy pre diskofilov v limitovanom náklade pripravilo rovnomenný komplet 2LP + DVD. V novej edícii síce chýba viac-menej bonusový blok siedmich skladieb v akustických verziách, ale ten väčšina fanúšikov u divokej kultovej kapely najskôr oželie. Kolekcia sedemnástich čísel, v ktorej vedľa hitov ako Detroit Rock City, Shout It Out Loud alebo Rock And Roll All Nite nechýba čoby pripomienka úplných začiatkov ani Deuce, je dostupná ako na dvoch žltých LP doskách, tak aj s obrazom, ktorý dáva glam-metalovému nárezu ďalší rozmer navyše (za verziu s ťažkými stoosemdesiatgramovými vinylmi si treba priplatiť). Hlavne pre zberateľov je určený luxusný box mimo štandardnej distribúcie, rozšírený o šesťdesiatstránkovú knihu fotografií.

V reedícii sa 11. decembra v koprodukcii vydavateľstva ZZT a Universal Music objavil na 2LP debut britskej poprockovej skupiny Frankie Goes To Hollywood, ktorá sa v 80. rokoch blysla dvoma albumami, aby jej pokus o reunion v našom tisícročí vyšiel viac-menej naprázdno. Úspešnejšie a aj podarenejšie bolo to staršie - Welcome To The Pleasuredome (1984), ktoré pamätníkom kino premiéry veksláckej krimi Bony a klid režiséra Víta Olmera nie je nutné predstavovať, pretože jej soundtrack staval na prevzatých singlových hitoch Relax a The Power Of Love. Tie sa podarilo v ére perestrojky získať za jednu britskú libru, teda fakticky zadarmo, pretože prvý album pätice okolo speváka Hollyho Johnsona v Británii získal tri platinové platne. Šestnásť trackov, ktoré zahŕňajú štrnásťminútovú Welcome To The Pleasurdome, prekvapivú cover verziu War z repertoáru The Temptations aj krátke spojky, prekvapí vedľa výborného zvuku tiež inštrumentálnymi výkonmi, pretože producent Trevor Horn hudobné základy "vystužil" partmi štúdiových profesionálov.

Decembrové tipy z TIDAL Masters

Americký jazzový gitarista, skladateľ, aranžér a producent Lee Ritenour je aktívny od konca 60. rokov a ako vyhlásený štúdiový sideman sa podieľal na nespočetných nahrávkach so širokým žánrovým záberom, ktoré vznikli náhodne pre albumy Arethy Franklin, Barbry Streiseand alebo napríklad Tonyho Bennetta, ale znalci britských Pink Floyd si možno vybavia aj dve skladby z legendárneho dvojalbumu The Wall (1979), do ktorých prispel svojimi vyhrávkami. Vlastných albumov už má "Captain Fingers" na konte cez tri desiatky, ale smoothjazzová novinka Dreamcatcher, ktorá vyšla 4. decembra na labeli The Players Club, je sólovou doskou v pravom slova zmysle. Šesťdesiatosemročný rodák z Los Angeles si v domácom štúdiu pri nahrávaní kolekcie dvanástich pôvodných inštrumentáliek vrátane trojdielnej deväťminútovej "symfónie" 2020 vystačil väčšinou s niektorou zo svojich gitár, či už elektrických alebo akustických. Prevažujú pohodové jazzovky, v ktorých Ritenour nezaprie vplyv niekdajšieho veľkého vzoru Wesa Montgomeryho. Komornej nálade albumu sa vymykajú len expresívne Abbot Kinney, ktorá má blízko k jazzrockovej fúzii a dve skladby, ktorých hudobným základom vypomohli štúdiové plejbeky - The Lighthouse a Could not Help Myself, evokujúce snímky, ktoré Ritenour nahrával v 70. rokoch.

Od vynálezu klavíra patria klavírne koncerty medzi najobľúbenejší repertoár, v ktorom sólista zmeria svoje inštrumentálne kvality s orchestrom. Platí to aj pre Beethovenov klavírny koncert C dur, ktorého premiéra sa zhodou okolností uskutočnila v českej metropole počas skladateľovho pražského pobytu v roku 1798. Jeho zatiaľ najmladšiu nahrávku na albume Ludwig van Beethoven: Piano Concerto No. 1 in C Major, Op. 15 zverejnilo 11. decembra vydavateľstvo Deutsche Grammophon. Povolaným sólistom je tu šesťdesiatštyriročný poľský klavirista Krystian Zimerman, ktorý sa ako interpret špecializuje hlavne na hudbu z obdobia romantizmu (Chopin, Schubert, Brahms, Rachmaninov) a práve neskorého klasicizmu (Beethoven). Rodáka zo sliezskeho Zabrze sprevádza London Symphony Orchestra pod taktovkou Sira Simona Rattla. Zimerman je vyhlásený nebývalým perfekcionizmom pri príprave na svoje vystúpenia a o štúdiovej práci to platí dvojnásobne. Nahrávka jedného z hlavných diel klavírnej literatúry, ktorá vyrastá z virtuóznej konvencie svojej doby, je preto umelecky i technicky mimoriadne vydarená.

Bez masívnej kampane a singlov sa obišiel Paul McCartney, ktorého osemnásty album McCartney III, ktorý vyšiel 18. decembra v Capitol Records, počas jesene avizoval len tajomnou animáciou v menu streamovacej služby Spotify a v decembri potom indíciami na svojich sociálnych sieťach. Novinka voľne nadväzuje na albumy McCartney (1970) a McCartney II (1980), kde si všetky nástrojové party nahral sám. Paul sa počas tohtoročného "lockdownu" viac-menej nasťahoval do vlastného štúdia, ktoré si už predtým vybudoval zo starého veterného mlyna Hogg Mill vo Východnom Essexe. V inštrumentári mali vedľa gitár vrátane neodmysliteľnej basovej a perkusií početné zastúpenie hlavne staré dobré klávesy, konkrétne klavír, čembalo, harmónium, Mellotron, elektrické pianá Fender Rhodes a Wurlitzer aj analógové syntetizátory. Jedinú výnimku zo sólového rámca predstavuje energická Slidin', do ktorej si prizval dvoch dlhoročných spolupracovníkov, gitaristu Rusty Andersona a bubeníka Abeho Laborielom Jr. Paul sa poučil z kontroverzného prijatia albumu McCartney II, kde ho elektronické experimenty zaviedli do slepej uličky. Stávkou na istotu sú tentoraz chytľavé melódie aj viac-menej analógový zvuk. Pesničkový album sa tak koncom roka zabýval na výslní hitparád v Británii a Holandsku, ale väčšiu váhu má "strieborná" priečka, na ktorú sa v USA vyšplhal v rebríčku Billboard 200.

Na čo sa tešiť?

Anglická jazzfunková kapela Level 42 je s odmlkou v poslednej dekáde minulého storočia dodnes aktívna, ale najsilnejšie obdobie zažívala v 80. rokoch. Štvorica okolo spievajúceho basgitaristu Marka Kinga, ktorý sa preslávil brilantnými slapovými figúrami (struny rozochvievajú nárazy palca proti najvyššiemu pražcu na hmatníku nástroja, neskôr túto techniku rozvinul napríklad Flea z Red Hot Chili Peppers), bola vyhlásená vynikajúcimi koncertami, ale túto energiu dokázala z veľkej časti preniesť do nahrávacieho štúdia. Potvrdzuje to prvá časť "zozbieraných nahrávok", ktoré v boxe 10CD The Complete Polydor Years 1980-1984 vyjdú 26. marca 2021 na britskom nezávislom labeli Cherry Red. Kolekcia na prvých piatich cédečkách prináša novo remastrované radové albumy Level 42 (1981), The Early Tapes (1982), The Pursuit Of Accidents (1982), Standing In The Light (1983) a True Colours (1984), ďalšie disky obsahujú nahrávky zo singlov vrátane dlho nedostupných "béíčiek", mixy pre dvanásťpalcové maxi single, rôzne rarity aj rané koncertné nahrávky z Regal Theatre vo východoanglickom Hitchin, bývalého kina, ktoré v rokoch 1980-1985 bolo vyhlásené ako koncertná sála aj nahrávacie štúdio. Medzi viac ako stovkou záberov nemôže chýbať prvý väčší hit Love Games z eponymného debutu, príklon k chytľavejším melódiám na treťom albume The Pursuit Of Accidents neprepočujete z hitovky The Sun Goes Down (Living It Up), ktorá ako prvá prenikla do britskej Top 10, a zabúdať nesmieme ani na singel Hot Water z piatej radovky True Colours, s ktorým anglickú kapelu vzali na vedomie aj hitparády v USA: v rebríčku Billboard Hot 100 to síce bolo "len" 87. miesto, ale aj také na najväčšom trhu s hudbou budí rešpekt.

Napísal

Pavel Víšek